Merali nám to na Technickej univerzite SVŠT a priznám sa, neviem, akou metódou. Ja som si chcel iba potvrdiť skutočnosť, že meď je prakticky rovnaká pri väčšine káblov. Čo sa týka "bezkyslíkovosti", merané hodnoty udávali aj stopové množstvo kyslíka.
Přeci ta čistota a druh a objem přísad samotné mědi, ne?
To bolo iba pre zaujímavosť. Mňa predovšetkým zaujímalo porovnanie káblov.
Navyše sa mi potvrdilo to, že u väčšiny hifistov má pri hodnotení zvuku (najmä u káblov) zrak a cena väčší vplyv, ako samotný zvuk. Drvivá väčšina dá káblu hrubému ako ruka, pekne spracovanému a hodne drahému prednosť pred lacným a tenkým káblom. Ale toto platí aj pri ostatných prístrojoch. Stále tvrdím a budem tvrdiť, že aj z lacnejšej aparatúry s malými úpravami sa dá dosiahnuť lepší zvuk, ako s násobne drahšími komponentami, dokonca to viem aj dokázať. Stačí trochu porozmýšľať.
Čo sa týka samotného rozboru medi, pretože sa to robilo po "kamarátskej" linke, protokol nemám, ani nemôžem na 100% zaručiť presnosť meraní, ale mne išlo iba o to, aby som si dokázal, že pri väčšine káblov sa jedná o tú istú meď, resp. o rovnaký drôt. A to mi stačilo. Najviac ma prekvapila prítomnosť O2 v "bezkyslíkatej" medi. Z minulej praxe však viem, že dosiahnuť 100% čistotu hocijakého kovu je veľmi náročné a hlavne poriadne drahé. Je otázne, či by komerčné firmy boli ochotné to zaplatiť, keď si uvedomíme, že sa jedná o veľmi malé množstvo, možno zlomok percenta z celkového množstva vyrobených káblov u výrobcu. Napr. pri výrobe stoviek km medeného vodiča by toto množstvo špeciálnej medi mohlo byť odhadom pár stoviek metrov.
Toľko k mojej teórii, že pri kábloch neovplyvňuje zvuk (resp. minimálne ovplyvňuje) samotný drôt, ale všetky ostatné faktory, ako napr. dielektrikum, izolácia, geometria - v konečnom dôsledku ide o impedanciu a rezonancie, čo môžem taktiež dokázať. Vyskúšajte zapojiť do vysoko impedančného výstupu najdrahší nízko impedančný kábel, sami budete počuť, čo to so zvukom urobí.
Všeto čo píšem, je iba môj subjektívny názor.