Po neistote a strachu z ukončenia výstavy v Mníchove, ako sa v kuloároch povrávalo minulý rok sa na radosť všetkých konala výstava tohoročná. Všetko zostalo doslova po starom, niektoré expozície akoby ani neodišli a nechali to tu do ďalšieho roka, len občas poliali dekoračnú kvetenu, takže pravidelný návštevník už išiel na isto. Vystavovateľov zo 44 krajín bolo viac ako 500, nie každý však investoval do živej prezentácie svojich výrobkov a nechal to na škrobenom výraze „správcu“ nehrajúcej expozície rozdávajúceho navštívenky. Movité stálice však nešetrili a bolo čo vidieť aj počuť. Najlepšie na tri dni, pretože rozsah výstavy nemožno vstrebať na otočku. Nemci pripravili všetko s povestnou dôkladnosťou a tak bolo už len na návštevníkovi, aké tempo a aké priority zvolí, aby si odtiaľto - pokiaľ možno neskolabovaný z hladu a dehydratácie - odniesol čo najviac zážitkov. Čo mi vyslovene vadilo boli dve veci. Jednou je zlozvyk audiofilov, ktorí si musia svoj súkromný svet s ktorým prišli na hotel ťahať celú výstavu za sebou v pojazdnom kufri než aby si to odložili v mieste na to určenom. Ďalšou špecialitou je bezohľadnosť nahlas sa baviacich návštevníkov i niektorých vystavovateľov s ich „kameradenšaftom“ počas hudobnej prezentácie. Nepovažujem to za korektné voči platiacemu návštevníkovi, ktorý sem meral tisíc kilometrov cesty a musí toto vyrušovanie znášať. Bohužiaľ, stretol som sa s tým aj na iných výstavách.
Poďme ale k výstave samotnej. Po rokoch súperenia formátov a médií sa všetko skonsolidovalo do jedného spoločného prúdu. Temer v každej hrajúcej expozícii hrali ako z analógu, tak i digitálneho zdroja. Prehrávalo sa z platní, pásov, dátových úložísk skrátka všetkého, čo sa vstalo z popola, alebo zrkadlí najnovšie technológie. V bádaní čo ešte vymyslieť pokročil projekt MAG-LEV audio s ich gramofónom, ktorého tanier impozantne levituje na magnetickom vankúši voľne v priestore, točí sa a štandardne prehráva LP médium. Vo veľkom objeme bolo zastúpené exkluzívne prenosné audio - jeho ceny sa šplhajú do tisícov Euro, musím ale uznať, že sa jedná o ultimatívne riešenia pre náročných zákazníkov - korpusy prístrojov opracované z jedného kusu hliníku, s nádhernou povrchovou úpravou, rozsiahlymi zvukovými možnosťami a intuitívnym ovládaním. Ázia v tomto pokročila najďalej - už to zďaleka nie sú bezohľadné fejky, ale pôvodné a premyslené riešenia.
K samotným expozíciám - zastávam názor, že pokiaľ si akýkoľvek tovar s akoukoľvek technickou či dizajnovou filozofiou svojho zákazníka nájde, má zmysel vyrábať ho a ponúkať. Najlepšie v účelovo pripravenom štúdiu, výstava je len orientačná. Na prvé zoznámenie sa s technikou má však veľký, predovšetkým psychologický význam. Trh je presýtený - to je evidentné - firmy bojujú o zákazníka ako sa dá, niekedy až do extrémov. Ide im predovšetkým o finančne nezávislých zákazníkov, pretože cenovky väčšiny ultimatívnych zostáv šli do státisícov Euro, ktoré si stredná vrstva ani v bohatých štátoch ako Nemecko nemôže len tak dovoliť. Výstava je však o tom ukázať svetu to najlepšie, čo máme - bez toho, aby sme hovorili len o cene a jej reálnosti.
V exkluzivite vyhotovenia, zvuku a jeho realizme opäť hviezdil MBL s referenciou 101 Xtreme. Už roky sa na nich prezentuje výhradne vážna hudba a tak vlastne nikto zatiaľ nevie, ako na nich znie čosi komerčné. Žiaden problém, stačí si to kúpiť za 100.000 € a doma si už môžeme podupkávať pri popíku. TAD, ponorený do tmy ako ďalší pilier špičkového zážitku ani tento rok nesklamal. Zvuk je zvláštne sýty, celým spektrom hladký a informatívny - je jedno či z veľkých, alebo z malých boxov. Zaujal Wilson Benesch Resolution s elektronikou, ktorej názov bol neidentifikovateľný, ale jej kvality nepopierateľné. Štíhle, elegantné spíkre s push-pull spôsobom práce basových meničov majú už roky svoje virtuálne miesto na chodníkoch slávy Mníchovského výstaviska, pretože hrajú presvedčivo. Poskočil aj estónsky Estelon - rozšíril park a zmenšil svoju art-made expozíciu. Dizajnovo osobité, výrobne náročné a oku lahodiace reprosústavy strednej litráže Lynx a YB, ktoré boli tento rok prezentované hrali relaxačne. Cena 40.000€ ako stvorená pre bezstarostných obyvateľov daňových rajov. Ďalší skvost - Kharma - rýchly a šťavnatý zvuk bez diskuzií. Tradične prítomných veľa, mnohokrát bizarných hornových, či širokopásmových koncepcií. Tento zvuk je skutočne len pre niekoho a niečo - je totiž silne viazaný na koncepciu, ktorá im „prepožičiava“ značnú smerovosť s nádychom prezentnosti a u širokopásiem bohužiaľ aj niekedy počuteľné skreslenie. Mc Intosh stavil tento rok na vizuálnu stránku expozície a zvuk považoval ako druhoradý, no aj tak si ich planetárium zvečnil každý. Nemohli chýbať Kórejci Silbatone & Co. so svojími retrohorami kinobední a nekonvenčným vzhľadom aktérov, ktorí sú do zháňania týchto systémov po celom svete evidentne zamilovaní. Je však potrebné položiť si otázku, do akej miery je zvuk skutočne pôvodný, keď všade, kde sa dá sú rozmiestnené doplnkové výškové tlakové meniče, ktoré dochucujú spektrálne orezaný zvuk, ktorý táto hora produkuje, pretože iná hora - JBL Everest s Mark Levinsonom je zvukom predsa len niekde inde. Ale zábava to rozhodne je a ak by tam o rok neboli, bolo by bez nich smutno. Zaujal ma i Xavian - vo veľkej miestnosti sa ich „bedýnky“ Calliope Orfeo v kombinácii s Luxmanom fyzicky strácali, ale zvuk ju fyzikálne pokryl bez zaváhania. Veľmi podobné to bolo aj v rozľahlom stánku Dynaudio, kde hrali stojanovky Special Forty. Analógová Nagra tiež skvelá - jej prístroje hrali s perlami Wilson Audio Alexandria XF a zaujali príslovečnou rýchlosťou a dynamikou. Premiéru mali reprosústavy Rockport Cygnus s precíznou elektronikou Soulution. Výborné po všetkých stránkach, berýliové výškové meniče majú jemný, detailný prejav bez akejkoľvek agresivity. Focal prezentoval nové Evo Utopie (zatiaľ Scala a Maestro) zvuk týchto skvostov rozhodne nesklamal. I v slúchadlovom oddelení ich expozície bolo stále plno. Berýliové membrány meničov pre zmenu v top modeli Utopia sú referenčným štandardom, ktorý je novou výzvou pre konkurenciu. Hrali s čínskou akostnou elektronikou Questyle. Celkovo slúchadiel, bolo požehnane. Hifiman, Audeze, Grado, Sennheiser, Ultrasone, Beyerdynamic, STAX, Oppo, Audio Technica, Meze...je len malá časť z toho, čo bolo možné zažiť v tejto hifi odnoži. Samozrejme nechýbali stánky s bižutériou, káblami, woodoo pomôckami, fyzickými médiami (LP platne, CD nosiče, pásy) a tento rok aj hifi nábytok. Tučnými príjmami za diétne jedlá bol isto potešený miestny foodcourt, ale zadarmo bola živá muzika v expozícii i medzi komunitou na chodbách. Chválime.
Záver - Mníchov 2017 jednoznačne áno. Je to tradícia, kvalita a únik do sveta audiofílie. Ľudia sa hmýria a ponáhľajú, aby stihli všetko. V špičke (sobota) praská výstava vo švíkoch, davy prúdia - dnu, von, hore, dolu, ale vládne tu - až na drobné výnimky - disciplína, pokoj a porozumenie. Aspoň niekde na svete, aspoň raz do roka.
S pozdravom Palipol
Fotogaléria:
držím palce ať jim to dobře dopadne
) ťaží zo slávy minulosti a nerobí najlepšie fotoaparáty na svete - ich premrštené ceny bohužiaľ nevyjadrujú komplexný prínos do rúk používateľa...stále však vedia robiť číre, chromaticky presné objektívy s výstupmi a atmosférou, ktorá oslovuje. Za určitých "archaických" podmienok, s nekonečnou trpezlivosťou a toleranciou 
...preto to prirovnanie k starému človeku.
