Vladio
Napsal: 24 čer 2014 21:34
Ahojte,
som na tomto fóre nový, tak ako som nový vo svete Hifi. Keďže je toto priestor na to, aby sa členovia predstavili, rád Vám niečo o sebe napíšem. vopred Vám ďakujem za pozornosť.
K hudbe som nebol nejako zvláštne vedený, i keď som ako dieťa chodil na hodiny klavíra. Keďže som však nemal žiadnu teoretickú výuku, nevedel som čítať noty, rýchlo ma hra na klavír omrzela. Dlho som si hrával iba tak pre seba, podľa sluchu, čo som počul z rádia. Neskôr, už ako dospelý som mal možnosť vycestovať do USA, kde som cestoval po midweste ako táborový vedúci a mal som možnosť každý týždeň z mojich 3 mesiacov stráviť v nejakom inom meste, cirkevnom zbore, kde som si užíval to, že ma nechali si zahrať na organoch, ktoré v kostoloch mali. Samozrejme, bez nôt, iba podla sluchu. Nie som žiadny virtuóz, sem tam niečo "nesadlo", netrafil som akord, ale najkrajší zážitok mám práve z jedného takéhoto kostola. Bolo to v mestečku Sidney, v Montane, kde som v Pella Church hral poobede rôzne melódie. Keďze rodičia, ktorí so chodili po svoje ratolesti, ktorým u nás skončil program, počuli že niekto hrá, vošli do kostola, sadli si a počúvali. Ja som o tom nevedel, keďže mi sedeli za chrbtom, a ja som nehral práve jemné melódie. Asi po 3 hodinách rôznych mojich kombinácií našej hymny, kanadskej hymny, rôznych cirkevných piesní, na ktoré som si spomenul, i Tichej Noci - v Auguste 2000, Whiskey In The Jar, Chrisa Normana a všetkého iného som uťahaný prehodil aj uťahané nohy cez sedačku, aby som tam uvidel asi 120 ľudí, ktorí sedeli, počúvali a očividne sa bavili na tom, ako som zbledol. Samozrejme, pekne sa mi poďakovali, trochu sa porozprávali a rozlúčili sa.
Mám rád klasiku, Queen, Chris Rea, Eurythmics, Oldfield, Mark Knopfler, Enya a čo príde pod ruku. K Hifi som sa dostal prvý krát u švagra, ktorý si kúpil CD prehrávač NAD C521, zosilovač Rotel a repro Bowers Wilkins, model si nepamätám, sú však stĺpové druhé "najnižšie". Dovtedy som fičal na zvuku Creative P380, 2.1, ktoré sa mi zdali celkom vydarené na zvuk z PC a integrovanej zvukovej karty. Samozrejme som ostal zvukom uchvátený a častejšie som chodil na session kvoli overture 1812.
Prednedávnom sa švagor rozhodol upgradovať CD player a ja som ho odbremenil od c 521. Display už skoro nesvieti, iba zhora je čitateľný. Zosilovač, ani repro som nemal, tak mi pomohol kamarát starším domácim kinom od Aiwa a jeho ručne robenými reproduktormi. Zvuk z takejto zostavy bol dost rozhodnený, taký severo-južný, ani mačka ani myš. Preto sme začali s manželkou prenýšľať nad zosilňovačom, s tým, že repro poriešime neskôr. Kamarát s Aiwou, ktorý si už sám skladá repro, nám zapožičal svoj zosilovač Yamaha RS 500 na víkend a niekoľko dní. Celkom sa mi zvuk zapáčil, i napriek tomu, že sme počúvali cez lacné, doma robené repro, ktoré bolo primárne stavané k počítačovým hrám, i keď malo 3 pásma.
Pôvodne sme plánovali zosilňovač i s rádiom, to však nebolo KO kritérium. Nakoľko som nemal vôbec žiadne skúsenosti a predstavy o produktoch, zapáčil sa mi zosilovač myslím od Pioneer za 199€ zo spoločnosti so zeleným mimomšťanom. Po konzultácii s kolegom a švagrom, som ešte skúsil pred Veľkou Nocou zavolať do Ketos-u, s otázkou, či zosilňovač nejako ovplyvňuje zvuk pri zosilňovačoch okolo 300€. Počas telefonátu som bol neskutočne milo a prívetivo pozvaný na posluchový test i s tým, že si môžem doniesť vlastný zosilňovač či repro. Musím sa priznať, že som chvíľku bol v tom, že som asi nebol dosť zrozumiteľný a že som pána na telefóne presvedčil, že plánujeme zosilňovač za 3000€. S malou dušou, pár originál cd a manželkou a yamahou sme prišli za pánom Maťúšom, ktorý nás privítal, posadil do posluchovej miestnosti a ja som ešte asi dvakrát jemne pripomenul, že náš rozpočet je okolo 300€. S trochou nadsádzky som sa obával totižto, že nás i takéto sedenie bude stáť obdobnú sumu, hlavne, keď som pozrel na cenovky repro, ktoré boli na predajni.
Pán Máťuš si nás teda posadil, nastavil "steny" zhruba tak, ako máme doma, postavil nám repro v cene, ktorú som kvôli obavám radšej nadhodnotil zo 120€ za pár na asi 500-550. Bezo slova nám boli postavené Qaccoustics 2050i a ako alternatíva Dynaudio DM 2/7. Najprv sme nechali zapojiť kamarátovu Yamahu, počúvali Knopflera, Edwarda Griega a Izraela Kamakawiwo Olého a ketosácke CD od Reference Recordings s klasikou. Vyskúšali sme oba repro sety, mne sa páčil Qaccoustics, hral širšie, basovejšie, Dynaudio bolo však parketou manželky, znelo nám laserovo presne a ostro. Pán Máťúš sedel bokom, vôbec nás s manželkou nechal počúvať, ozval sa, akurát, keď bola otázka, alebo, keď sme niečo nové v hudbe počuli, vysvetlil nám, čo sa ako prejavuje, aké sú rozdiely medzi tým a iným repro a podobne. Prvýkrát v živote sme sa cítili ako vážení zákazníci.
Asi po dvoch hodinách počas posluchu Edwarda Griega som povedal, že si už neviem predstaviť, ako ešte lepšie toto ( rozumej ich prehrávač v triede našej NAD C521 a kamarátovej Yamahy ) môže hrať lepšie. Vtedy pán nám pán Máťuš ponúkol, že nám tú istú skladbu pustí na jeho odporúčanom NAD C326BEE. Rozdiel bol. A bolo ho počuť. Skladba hrala asi 4-5 sekúnd, keď sa na mňa manželka otočila a prikývla. Ja som vedel, že je rozhodnuté. Ja sám nemám taký sluch ako moja manželka, čo skončila oba hudobné cykly, ale rozdiel som rozhodne počul. Zvuk bol akoby detailnejší, niečo, čo som nevedel popísať. NAD sme počúvali ešte asi hodinu a pol a boli sme unesení. Bolo nám povedané, že zámerne bol navrhnutý silnejší NAD, oproti jeho menšiemu bratovi, myslím, že dôvod bol, aby Dynaudio resp. Qaccoustics lepšie vyzneli. Kvoli finančnej stránke nám bolo ponúknuté pripojenie toho najmenšieho NAD, aby sme sa presvedčili, či spomínaný rozdiel vo zvuku zbadáme, alebo nie, či by vlastne mal zmysel prípaltok na silnejší prístroj. Rozdiel sme zbadali, popísať ho neviem, akurát nám 326BEE znel lahodnejšie.
Pán Máťuš nám ponúkol možnosť si prístroj domov vypožičať, aby sme na Veľkú Noc mohli testovať vo vlastnom, ale to už bolo zbytočné. Spýtali sme sa, či ho majú skladom, alebo iba tento tzv. testovací s tým, že ho chceme. Domov sme išli hodinu po záverečnej, ak si dobre spomínam, čoho som si vôbec nebol vedomý. Keďže vonku vtedy jemne popŕchalo, kamarátovu Yamahu námteda zabalili do celofánu, aby sám náhodou nenapršalo dovnútra. Oba prístroje nám potom položili priamo do auta, zaželali pekný deň a my sme odišli plní z pre nás dovtedy nevídaného servisu a hudobného zážitku.
Domov sme prišli, prístroj vybalili, postavili na cd prehrávač, skáblovali a pustili Knopflera.
Vám, čo už ste v tejto tématike zbehlí, netreba vysvetľovať, že nám to vyhrávalo o niekoľko rádov lepšie, ako 10 ročné domáce kino Aiwa. Samozrejme sme v okamihu zbadali rozdiel v darovanom repre a vypočutom Dynaudiu. Nakoľko však financie nedovolili všetko naraz, dali sme si s manželkou sľub, že si trocha pošetríme a potom neskôr pozrieme po repro súprave.
Táto doba nastala zhruba minulý týždeň, keď sme kvôli smutnej rodinnej tragédii mali hlavy v smútku a vedeli sme, že si potrebujeme oddýchnuť. Potrebovali sme takzvane vypnúť, cestovanie neprichádzalo v úvahu, tak nás napadlo sa znova pozrieť po reproduktoroch. Mali sme možnosť si vypočuť Tannoy Revolution SE, KEF a znova i Dynaudio. Po krátkom zvažovaní sme teda zakúpili Dynaudiá, ktoré, nám i práve v tomto momente vyhrávajú melódie od Izrael Kamawiwo-Olé. Úplne prvé tóny z reproduktorov však patrili Michaelovi bublému a jeho albumu Crazy love. Zvuk je pre nás taký, ako sme si želali, je tam spodok, i výšky, zvuk je presný a my často po práci skončíme v obývačke pri hudbe od šiestej až do jedenástej, či polnoci. Keďže bývame v paneláku, repro muselo hrať dobre i v nižších hlasitostiach, čo nám naozaj dynaudio splnilo.
Poslednou výmenou by mali byť káble k reproduktorom, ktoré som dostal zadarmo k cd prehrávaču od švagra. K tejto téme sa vrátim na fóre.
Ďakujem Vám, že ste si našiel/našla čas si prečitať niečo o mne, manželke a našej ceste za hifi.
Zostava ako je teraz:
CD NAD C521i
Amp NAD 326BEE
Dynaudio DM 2/7
Káble medené, hrubé, bez popisu, metráž.
som na tomto fóre nový, tak ako som nový vo svete Hifi. Keďže je toto priestor na to, aby sa členovia predstavili, rád Vám niečo o sebe napíšem. vopred Vám ďakujem za pozornosť.
K hudbe som nebol nejako zvláštne vedený, i keď som ako dieťa chodil na hodiny klavíra. Keďže som však nemal žiadnu teoretickú výuku, nevedel som čítať noty, rýchlo ma hra na klavír omrzela. Dlho som si hrával iba tak pre seba, podľa sluchu, čo som počul z rádia. Neskôr, už ako dospelý som mal možnosť vycestovať do USA, kde som cestoval po midweste ako táborový vedúci a mal som možnosť každý týždeň z mojich 3 mesiacov stráviť v nejakom inom meste, cirkevnom zbore, kde som si užíval to, že ma nechali si zahrať na organoch, ktoré v kostoloch mali. Samozrejme, bez nôt, iba podla sluchu. Nie som žiadny virtuóz, sem tam niečo "nesadlo", netrafil som akord, ale najkrajší zážitok mám práve z jedného takéhoto kostola. Bolo to v mestečku Sidney, v Montane, kde som v Pella Church hral poobede rôzne melódie. Keďze rodičia, ktorí so chodili po svoje ratolesti, ktorým u nás skončil program, počuli že niekto hrá, vošli do kostola, sadli si a počúvali. Ja som o tom nevedel, keďže mi sedeli za chrbtom, a ja som nehral práve jemné melódie. Asi po 3 hodinách rôznych mojich kombinácií našej hymny, kanadskej hymny, rôznych cirkevných piesní, na ktoré som si spomenul, i Tichej Noci - v Auguste 2000, Whiskey In The Jar, Chrisa Normana a všetkého iného som uťahaný prehodil aj uťahané nohy cez sedačku, aby som tam uvidel asi 120 ľudí, ktorí sedeli, počúvali a očividne sa bavili na tom, ako som zbledol. Samozrejme, pekne sa mi poďakovali, trochu sa porozprávali a rozlúčili sa.
Mám rád klasiku, Queen, Chris Rea, Eurythmics, Oldfield, Mark Knopfler, Enya a čo príde pod ruku. K Hifi som sa dostal prvý krát u švagra, ktorý si kúpil CD prehrávač NAD C521, zosilovač Rotel a repro Bowers Wilkins, model si nepamätám, sú však stĺpové druhé "najnižšie". Dovtedy som fičal na zvuku Creative P380, 2.1, ktoré sa mi zdali celkom vydarené na zvuk z PC a integrovanej zvukovej karty. Samozrejme som ostal zvukom uchvátený a častejšie som chodil na session kvoli overture 1812.
Prednedávnom sa švagor rozhodol upgradovať CD player a ja som ho odbremenil od c 521. Display už skoro nesvieti, iba zhora je čitateľný. Zosilovač, ani repro som nemal, tak mi pomohol kamarát starším domácim kinom od Aiwa a jeho ručne robenými reproduktormi. Zvuk z takejto zostavy bol dost rozhodnený, taký severo-južný, ani mačka ani myš. Preto sme začali s manželkou prenýšľať nad zosilňovačom, s tým, že repro poriešime neskôr. Kamarát s Aiwou, ktorý si už sám skladá repro, nám zapožičal svoj zosilovač Yamaha RS 500 na víkend a niekoľko dní. Celkom sa mi zvuk zapáčil, i napriek tomu, že sme počúvali cez lacné, doma robené repro, ktoré bolo primárne stavané k počítačovým hrám, i keď malo 3 pásma.
Pôvodne sme plánovali zosilňovač i s rádiom, to však nebolo KO kritérium. Nakoľko som nemal vôbec žiadne skúsenosti a predstavy o produktoch, zapáčil sa mi zosilovač myslím od Pioneer za 199€ zo spoločnosti so zeleným mimomšťanom. Po konzultácii s kolegom a švagrom, som ešte skúsil pred Veľkou Nocou zavolať do Ketos-u, s otázkou, či zosilňovač nejako ovplyvňuje zvuk pri zosilňovačoch okolo 300€. Počas telefonátu som bol neskutočne milo a prívetivo pozvaný na posluchový test i s tým, že si môžem doniesť vlastný zosilňovač či repro. Musím sa priznať, že som chvíľku bol v tom, že som asi nebol dosť zrozumiteľný a že som pána na telefóne presvedčil, že plánujeme zosilňovač za 3000€. S malou dušou, pár originál cd a manželkou a yamahou sme prišli za pánom Maťúšom, ktorý nás privítal, posadil do posluchovej miestnosti a ja som ešte asi dvakrát jemne pripomenul, že náš rozpočet je okolo 300€. S trochou nadsádzky som sa obával totižto, že nás i takéto sedenie bude stáť obdobnú sumu, hlavne, keď som pozrel na cenovky repro, ktoré boli na predajni.
Pán Máťuš si nás teda posadil, nastavil "steny" zhruba tak, ako máme doma, postavil nám repro v cene, ktorú som kvôli obavám radšej nadhodnotil zo 120€ za pár na asi 500-550. Bezo slova nám boli postavené Qaccoustics 2050i a ako alternatíva Dynaudio DM 2/7. Najprv sme nechali zapojiť kamarátovu Yamahu, počúvali Knopflera, Edwarda Griega a Izraela Kamakawiwo Olého a ketosácke CD od Reference Recordings s klasikou. Vyskúšali sme oba repro sety, mne sa páčil Qaccoustics, hral širšie, basovejšie, Dynaudio bolo však parketou manželky, znelo nám laserovo presne a ostro. Pán Máťúš sedel bokom, vôbec nás s manželkou nechal počúvať, ozval sa, akurát, keď bola otázka, alebo, keď sme niečo nové v hudbe počuli, vysvetlil nám, čo sa ako prejavuje, aké sú rozdiely medzi tým a iným repro a podobne. Prvýkrát v živote sme sa cítili ako vážení zákazníci.
Asi po dvoch hodinách počas posluchu Edwarda Griega som povedal, že si už neviem predstaviť, ako ešte lepšie toto ( rozumej ich prehrávač v triede našej NAD C521 a kamarátovej Yamahy ) môže hrať lepšie. Vtedy pán nám pán Máťuš ponúkol, že nám tú istú skladbu pustí na jeho odporúčanom NAD C326BEE. Rozdiel bol. A bolo ho počuť. Skladba hrala asi 4-5 sekúnd, keď sa na mňa manželka otočila a prikývla. Ja som vedel, že je rozhodnuté. Ja sám nemám taký sluch ako moja manželka, čo skončila oba hudobné cykly, ale rozdiel som rozhodne počul. Zvuk bol akoby detailnejší, niečo, čo som nevedel popísať. NAD sme počúvali ešte asi hodinu a pol a boli sme unesení. Bolo nám povedané, že zámerne bol navrhnutý silnejší NAD, oproti jeho menšiemu bratovi, myslím, že dôvod bol, aby Dynaudio resp. Qaccoustics lepšie vyzneli. Kvoli finančnej stránke nám bolo ponúknuté pripojenie toho najmenšieho NAD, aby sme sa presvedčili, či spomínaný rozdiel vo zvuku zbadáme, alebo nie, či by vlastne mal zmysel prípaltok na silnejší prístroj. Rozdiel sme zbadali, popísať ho neviem, akurát nám 326BEE znel lahodnejšie.
Pán Máťuš nám ponúkol možnosť si prístroj domov vypožičať, aby sme na Veľkú Noc mohli testovať vo vlastnom, ale to už bolo zbytočné. Spýtali sme sa, či ho majú skladom, alebo iba tento tzv. testovací s tým, že ho chceme. Domov sme išli hodinu po záverečnej, ak si dobre spomínam, čoho som si vôbec nebol vedomý. Keďže vonku vtedy jemne popŕchalo, kamarátovu Yamahu námteda zabalili do celofánu, aby sám náhodou nenapršalo dovnútra. Oba prístroje nám potom položili priamo do auta, zaželali pekný deň a my sme odišli plní z pre nás dovtedy nevídaného servisu a hudobného zážitku.
Domov sme prišli, prístroj vybalili, postavili na cd prehrávač, skáblovali a pustili Knopflera.
Vám, čo už ste v tejto tématike zbehlí, netreba vysvetľovať, že nám to vyhrávalo o niekoľko rádov lepšie, ako 10 ročné domáce kino Aiwa. Samozrejme sme v okamihu zbadali rozdiel v darovanom repre a vypočutom Dynaudiu. Nakoľko však financie nedovolili všetko naraz, dali sme si s manželkou sľub, že si trocha pošetríme a potom neskôr pozrieme po repro súprave.
Táto doba nastala zhruba minulý týždeň, keď sme kvôli smutnej rodinnej tragédii mali hlavy v smútku a vedeli sme, že si potrebujeme oddýchnuť. Potrebovali sme takzvane vypnúť, cestovanie neprichádzalo v úvahu, tak nás napadlo sa znova pozrieť po reproduktoroch. Mali sme možnosť si vypočuť Tannoy Revolution SE, KEF a znova i Dynaudio. Po krátkom zvažovaní sme teda zakúpili Dynaudiá, ktoré, nám i práve v tomto momente vyhrávajú melódie od Izrael Kamawiwo-Olé. Úplne prvé tóny z reproduktorov však patrili Michaelovi bublému a jeho albumu Crazy love. Zvuk je pre nás taký, ako sme si želali, je tam spodok, i výšky, zvuk je presný a my často po práci skončíme v obývačke pri hudbe od šiestej až do jedenástej, či polnoci. Keďže bývame v paneláku, repro muselo hrať dobre i v nižších hlasitostiach, čo nám naozaj dynaudio splnilo.
Poslednou výmenou by mali byť káble k reproduktorom, ktoré som dostal zadarmo k cd prehrávaču od švagra. K tejto téme sa vrátim na fóre.
Ďakujem Vám, že ste si našiel/našla čas si prečitať niečo o mne, manželke a našej ceste za hifi.
Zostava ako je teraz:
CD NAD C521i
Amp NAD 326BEE
Dynaudio DM 2/7
Káble medené, hrubé, bez popisu, metráž.