Praha, piatok 1. marec 2019, sychravo a Audio video show. Podnik o rok starší a my s ním. Mám rád zaužívané tradície, miesta, ľudí. Navodzujú komunitnú pohodu a istotu - ale niekedy až do takej miery, že človek zabúda byť ostražitý. Výsledkom je Dvořákove - "...hop, kde já mám kapsu?.." - a klokan sklerotik je bez statívu. Pohoda v ....(hlavne tá fotografická), takže sa už vopred ospravedlňujem za zašumené foto z ruky s malou hĺbkou ostrosti.
Hneď v úvode mi udrel do očí priemerný vek našej skalnej highendovej pospolitosti, ktorý by som smelo odhadol na 50. Alarmujúce, no rozoberať to nemá zmysel, doba je taká, aká je, priority iné - spomínal som si v závere dňa s bagetou a pivom na časy v Corinthii, kedy sme ešte verili, že toto bude trvať navždy a baby sa lovili na dobrú muziku lepšie ako na drsné kerky.
Posuňme sa ale z meditácií do reality – popíšem postrehy len z expozícií, ktoré som navštívil a sústredene vypočul ich zvukovú prezentáciu.
Studio Amarock – Kalista+Pass+Nordost+Rockport Technologies. Štýlovo čisto, klasicky aranžovaná expozícia v uvedenej kombinácii pre mňa zvuk výstavy. Úderný, presný a éterický zvuk repro Avior II mi veľmi pripomínal charakter zvuku repro Magico - z ich expozície v Mníchove sa mi vždy ťažko odchádzalo. V Amarocku sa hralo z digitálnych placiek a aj keď sa niekedy objavila ťažká alternatívna muzika, stálo za to si ju vypočuť, lebo bola podaná úžasne.
Eurostar – hora výrobkov Mc Intosh a slimáky BW Nautilus. Táto kombinácia sa vždy osvedčila, išlo len o akustiku - tentokrát sa aj hala ukázala ako primeraná. Aj keď tieto špecifické spíkre by som doma asi nechcel, ich tvrdý, pevný a presvedčivý megazvuk sa už 23 rokov dobre počúva.
Šroll – dizajnovo známa expozícia s rýdzo českými produktami ani tentokrát nesklamala. Základ bol, že s tým nerevali a výsledok bol nekompromisný a hladký prejav plný farieb a zvukovej plasticity.
SP audio a HYPA od Customorks – na nič sa nehrajúce funkcionalistické zostavy s prísnym zvukom, ktorého jasne počuteľnými atribútmi sú technická presnosť, definícia, kontúra a prirodzenosť – predovšetkým SP audio a VMA 1 Evo. Preto si myslím, že nebol dôvod prezentovať stav blízky limitácii, kde to síce stále držalo pokope, ale uši to už nezvládali...v každom prípade dôkaz, že stačí našporiť 300.000 KČ a s HiFi som na konečnej.
Xavian prezentoval nekonečný rad modelov v ktorom sa už strácam, zvuk hlavnej zostavy s dizajnovým retronávratom v modeli Quarta – sledoval hlavne snahu o čo najväčšiu neutralitu, ale zvukovo veľkej miestnosti trochu nestačil - za vinníka by som označil slabú výkonovú rezervu zosilňovača Norma audio.
AQ - táto značka sa roky hľadala, ale dnes je to etablovaná úspešná spoločnosť. Ich výrobky sú kvalitné, dizajnovo, zvukovo a už aj cenovo odladené do Európy. Potešila zostava AQ Passion/Teen s KR audio Kronzillou a jej litrovými fľaškami, ktoré disponujú zvukom v kategórii elektróniek referenčným. Za referenčné peniaze, pochopiteľne.
Tykon – Copland a Avantgarde acoustic – tradične živý a otvorený zvuk, trochu prezentný v strednom pásme, Estelon XB s Audio Flight a Emm labs výborný aj keď bas pri väčšej hlasitosti sa už kopil do gule. Poznám tieto kompozitové skvosty aj z iných európskych výstav - sú vždy magnetom pre audiofilskú obec – pritom existujú na trhu len pár rokov.
Focal Stella Evo EM a NAIM – firemná kombinácia (Focal NAIM vlastní) výkonovo však poddimenzovaná s dopadom na zvuk, ktorý poznám ako špičkový a obrovský. Tento bol len dobrý. Krásna lifestylová expozícia.
RD acoustic predviedli svoj širokopásmový pohľad na zvuk v podobe modelov Evolution a Euphoria. Osobne si myslím, že na ľahkú akustickú muziku je Evolution ideálne riešenie, pretože rýchlosť a dynamika je jednoducho úžasná. Horšie je to s komplexným signálom vo vyšších akustických hladinách, kedy stúpa záťaž ucha hlavne v stredných frekvenciách. Model Euphoria to kompenzuje kombináciou širokopásma a samostatného basového meniča vcelku úspešne, ale mne osobne to rozlíšenie v oblasti vysokých kmitočtov chýba. Inak nádherná stolárska práca o akustickom difúzore v pozadí ani nehovorím.
Kii – táto expozícia vo mne vyvolala spomienku na film I Robot s hangárom naklonovaných dokonalých humanoidov. Zvuk presný, kontúrny, dynamický, informatívny, ale akosi strojový - bez slobody, duše a snov.
Nagra – ikonická firma ako kedysi, tak aj dnes produkuje výrobky , ktoré neprehliadnete - dizajnom ani zvukom. S anglickými dvojpásmami Spendor A line a HD line od Nagry to bolo výborné, aj keď najhlbšia oktáva na daný objem pochopiteľne chýbala.
Áčko
Canor A1.10, repro Stark Jane a rack NEO - kombinácia slovenskej produkcie. Zvuk jemný, rozlíšený, relaxačný. Objem basu primeraný veľkosti ozvučnice aj hotelovej izbičky, teda slabší. Dizajn a precíznosť stavby na jedničku.
T+A - čistá, nemocnične biela expozícia so sofistikovanými výrobkami tejto 40 ročnej nemeckej firmy. Osobne by som sa k výrobkom radu HV 3100 nebál pripojiť niečo viac ako „len“ reprosústavy Talis S 300, ale aj toto sa dalo počúvať. Zvuk málinko suchší, ale inak tomu nebolo možné technicky veľa vytknúť - skutočne záležalo len na chuti poslucháča. Pre mňa najväčší skvost expozície bol gramofón Reed Muse 1C s patentovanou geometriou snímania tangenciálneho ramienka 5T.
Elfton – nasilu experimentovať sa nie vždy vypláca – kombinácia z minulého roka v podobe výborného elektrónkového siliča Line Magnetic bola lepšia ako spojenie s Grandinote a Vegas. Vytratila sa ľahkosť a muzikálnosť výšky prešli do agresivity a celý dojem dal odpoveď aj na otázku na bannere Grandinote – „tubes, or semiconductors“ ?
Keď už hovoríme o
Grandinote – samostatná expozícia talianskej značky na mňa zapôsobila tiež rozpačito – zvuk štíhlych stĺpoviek bol síce úžasne rýchly a dynamický, ale s bezduchým basom akoby bola ich ozvučnica zo (sádro)kartónu.
Reprosústavy German Physiks s elektronikou Moon produkovali unipolárny zvuk. Treba si naň zvyknúť, ale v zásade to hrá veľmi dobre, holograficky a pohltivo.
Perfect soung group - výstavná stálica so širokým záberom skúšala to na najvyššom poschodí s Tannoy a Burmester, či o pár poschodí nižšie s Tannoy a Accuphase. Zvuk s Burmesterom mal problém s basom (evidentne miestnosť) s Accuphase to bolo lepšie, ale čakal som viac ľahkosti a éteričnosti čím "Fejz" spravidla boduje.
Bridlicové spíkre
Fisher and Fisher som našiel poslepiačky na tom istom mieste ako v minulosti a hrali opäť dobre. Zvuk je tvrdší, ale pokiaľ niekomu dominancia kontúry vyhovuje, tak si príde na svoje.
Diapason Dynamis, CEC(zdroj signálu) a Perreaux (silič) trochu sklamali. Hučavý a nekontúrny bas, všetko ostatné zastreté. Keď si predstavím ako hrali v Mníchove tak mám pocit, že tu boli vystavené ich fejky....samozrejme že nie, ale že až tak...
Prvýkrát na pražskú výstavu dorazil v expozícii
Altei aj gramofón MAG-LEV so vznášajúcim sa tanierom. Zaujímavá fičúrka so sporným praktickým významom, ale v každom prípade obdiv konštruktérom za túto inováciu.
Nakoniec zostava na ktorú som sa tešil bola kombinácia repro
Raidho X5 a elektroniky YBA . Neviem, kde sa stala chyba, ale zvuk bol akýsi tenký a prezentný s odstrihnutým basom. Chýbala mu plasticita a hĺbka, ktorej majú spravidla dosť už menšie modely...
V určitom pohľade s popustenou fantáziou zaujala aj expozícia výrobkov
Heed v ktorej to riskli a (konštrukčne) nasmerovali zvuk dvojpásmoviek priamo do stropu, nech si robí, čo chce. Aj si robil, ale čakal som niečo horšie. Taký 2.0 Atmos 4D.
Toľko moje postrehy v reálnych akustických podmienkach výstavy. Udalosť je teda za nami a rok 2020 zabookovaný určite na niečo mimoriadne oslavné... Videl som vás všetkých, ale nepoznal nikoho mimo dvoch pražských šerpov RoN-a a davidus-a s ktorými som vrchol Dona Giovanniho v družnej debate zdolal o pol šiestej večer. Nabudúce sobota, 12,00 hod. vo výčape. Ad revidendum 2020.
S pozdravom palipol